Jeseň v Štiavnických vrchoch je výrazná kombináciou sopečnej geológie, pestrej vegetácie a mikroklímy, ktorá mení tempo zafarbovania lesa podľa nadmorskej výšky, vlhkosti a orientácie svahov. Výsledkom je mozaika farieb, ktorá sa v priebehu týždňov posúva krajinou.
Štiavnické vrchy vznikli ako pozostatok veľkého stratovulkánu z obdobia treťohôr. Sopečná história vytvorila členité vrchy, hlboké doliny a rôznorodé horniny, napríklad andezity, ryolity a tufy. Rozdielne horniny formujú pôdy, čo ovplyvňuje skladbu vegetácie aj charakter jesenného sfarbenia. V regióne je zdokumentovaných viac než 140 druhov minerálov, čo prispieva k výraznej geologickej rozmanitosti územia.
Geologické podložie podporuje rozmanitú vegetáciu. Lesy tvoria najmä buky, duby a javory, ktoré sa na jeseň zafarbujú do odtieňov červenej, oranžovej a žltej. Skracovanie dňa a pokles teplôt spúšťajú rozklad chlorofylu v listoch. Následne sa zviditeľnia karotenoidy (žlté až oranžové pigmenty) a v niektorých prípadoch sa tvoria antokyány (červené až purpurové odtiene). Keďže terén a nadmorská výška sú veľmi členité, zmeny farieb prebiehajú v rôznych častiach pohoria v odlišnom čase.
Jesenné sfarbenie je výsledok viacerých faktorov: druhové zloženie lesa, mikroklíma, dostupnosť vody a vlastnosti pôd. Buky a javory často prinášajú výraznejšie žlté a červené farby, duby dopĺňajú hnedé a bronzové tóny. V nižších polohách sa pridávajú liesky a ovocné dreviny s plodmi, ktoré sú zdrojom potravy pre živočíchy a súčasťou sezónnej dynamiky ekosystému.
Turistické chodníky vedú cez hrebene s výhľadmi, popri tajchoch a cez lesy, ktoré menia farby v krátkych intervaloch. Sopečný reliéf, rozmanitá flóra a postupná farebná premena robia z regiónu Štiavnických vrchov výraznú lokalitu pre jesenné túry.
Pri výbere trasy zohľadnite náročnosť terénu, dĺžku a možnosti pozorovania v teréne. Náučné trasy s informačnými tabuľami prepájajú poznatky s priamou skúsenosťou.
Jesenné trasy umožňujú spájať terénne pozorovanie s prácou s dátami. V praxi to môže byť zber jednoduchých meraní, dokumentovanie zmien a diskusia o ekologických, klimatologických a geologických procesoch priamo v krajine.
Rozklad chlorofylu odhaľuje karotenoidy (žlté až oranžové farby) a v niektorých prípadoch sa tvoria antokyány (červené až purpurové). Konkrétne sfarbenie závisí od druhu stromu, teploty a slnečného žiarenia. Kombinácia druhov, tvaru terénu a lokálnych podmienok vytvára rozdielne farebné pásma v rámci jedného pohoria.
Jesenné obdobie je vhodné na pozorovanie sfarbenia, migrácie a prípravy organizmov na zimu. Ide o javy, ktoré sa dajú dokumentovať jednoduchými metódami aj v školských skupinách, napríklad fotografickou dokumentáciou, zápisom dátumov a meraním mikroklímy.
Na vybraných trasách sú viditeľné odkryvy andezitov, ryolitov a tufov. Pri pozornom sledovaní si možno všimnúť rozdiely v štruktúre hornín, stopy erózie a lokálne minerálne inklúzie.
Po opade listov môžu byť lepšie viditeľné historické banské prvky, napríklad staré štôlne, haldy a technické objekty. Tajchy predstavujú príklad historického vodohospodárskeho riešenia a v jeseni zároveň vizuálne zvýrazňujú krajinu odrazom farieb.
Jesenné trasy často prechádzajú v blízkosti historických častí mesta. Architektúra a pamiatky dokumentujú vývoj baníctva, vedy a hospodárstva v regióne.
V teréne je možné pozorovať súvislosti medzi geológiou, tvarom krajiny, rozmiestnením pamiatok a skladbou biotopov. Členitý reliéf, tajchy, banské prvky a farebné lesy vytvárajú prepojenie prírodných vied a histórie v jednom priestore.
V jesennom lese dominujú listnaté dreviny ako buk lesný, dub zimný, javor horský a lieska obyčajná. Na okrajoch lesov a na lúkach dozrievajú plody (šípky, trnky, jarabina), ktoré sú dôležité pre živočíchy.
V lesoch sa môžu objaviť aj plodnice húb (napríklad hríb smrekový, kozák osikový, muchotrávka červená), ktoré sa podieľajú na rozklade organickej hmoty a kolobehu živín.
Opad lístia urýchľuje tvorbu humusu a návrat živín do pôdy. Rozklad zabezpečujú pôdne organizmy a huby, čím sa uzatvára kolobeh živín. Súčasne sa mení správanie živočíchov: časť migruje, časť znižuje aktivitu a pripravuje sa na zimný režim.
Vulkanické pôdy, výškové rozdiely a mozaika biotopov vytvárajú vysokú druhovú rozmanitosť. Jesenná turistika umožňuje pozorovať sezónne zmeny a zároveň vnímať, ako jednotlivé biotopy reagujú na prechod do zimy.
Na jeseň sú typické ranné hmly, vyššia vlhkosť a prehánky. Oblečenie rieš systémom troch vrstiev: funkčná spodná vrstva, izolačná stredná vrstva (napríklad fleece) a vrchná nepremokavá a vetruodolná vrstva. Pridaj čiapku a rukavice.
Spadané lístie a mokré podložie zvyšujú riziko pošmyknutia. Zvoľ nepremokavú obuv s výraznou podrážkou. Zober pláštenku, náhradné ponožky, termosku a čelovku, keďže dni sú kratšie.
Hmla môže výrazne znížiť viditeľnosť aj na známych trasách. Maj pri sebe mapu (papierovú alebo offline v mobile) a plán trasy si priprav vopred. Informuj blízkych o trase a predpokladanom čase návratu.
Jesenné podmienky zvyšujú riziko úrazu a straty orientácie. Pohyb po vyznačených chodníkoch znižuje riziká a zároveň chráni biotopy pred poškodením a eróziou.
Vyhni sa skratkám mimo chodníkov. Mimo trasy môže dôjsť k poškodeniu vegetácie a narušeniu prostredia živočíchov, najmä v období prípravy na zimu.
Odnes všetok odpad so sebou. Pri tajchoch a potokoch dbaj na zvýšenú opatrnosť, keďže vodné prostredie je citlivé na znečistenie.
Na jeseň sa zvieratá pripravujú na migráciu alebo zimný režim. Zníž hluk a psy maj na vôdzke, aby si nerušil voľne žijúce druhy.
Dokumentuj zmeny farieb a opad listov u rôznych druhov stromov. Zaznamenávaj dátum, lokalitu, nadmorskú výšku, orientáciu svahu a intenzitu sfarbenia. Vznikne jednoduchý fenologický záznam.
Porovnaj teplotu, vlhkosť a svetelné podmienky na lúke, v lese a na okraji lesa. Meraj v rovnakom čase a výsledky zapisuj do tabuľky, aby sa dali porovnať lokálne rozdiely.
Vykonaj krátky prieskum vtákov alebo pozorovanie pri vodných tokoch. Použi určovací kľúč alebo atlas, zapisuj druhy a správanie, pridaj fotografiu a stručný opis biotopu.
Pozoruj vlastnosti hornín na trase (farba, štruktúra, tvrdosť, pórovitosť) a zaznač miesta výskytu do jednoduchej mapky trasy. Porovnaj, ako sa mení vegetácia v závislosti od podložia.
Pri tajchoch a potokoch sleduj vodné rastliny, bezstavovce a obojživelníky. Ak používaš jednoduché testy, môžeš orientačne zmerať pH a porovnať lokality. Pri práci postupuj šetrne a bez zásahov do brehov.
Doplň výučbu o zber odpadkov a pozorovanie dopadov turizmu na chodníky a vegetáciu. Následne diskutujte o opatreniach, ktoré znižujú tlak na prírodu a podporujú udržateľné využívanie územia.